Zásadným záverom experimentu IFP (analytického útvaru ministerstva financii) bolo, že rómski uchádzači o prácu majú v porovnaní s nerómskymi menej než polovičnú šancu, že budú pozvaní na pracovný pohovor, aj ak majú rovnaké osobné aj pracovné charakteristiky. Experimentátori z IFP vytvorili šesť fiktívnych uchádzačov o zamestnanie, pričom trom dali typicky rómske mená a doplnili ich adresami z lokalít s vysokým zastúpením rómskej populácie. Nakoniec takto zaslali 124 žiadostí na 62 pracovných miest. Počas troch mesiacov prišlo 66 odpovedí.
Medzi odpoveďami bolo aj 36 pozvaní na pohovor, pričom však už tu narážame na zásadný rozdiel. Na pohovor bolo pozvaných 40,3% nerómskych uchádzačov, ale len 17,7% rómskych uchádzačov. Kým u nerómskych uchádzačov 69,4% dostalo vôbec nejakú odpoveď, u rómskych uchádzačov to bolo iba 37,1%. Zaujímavé pritom je, že kým pri stredoškolákoch sú rozdiely zásadné, u vysokoškolákov nejde o štatisticky významné odchýlky.
V Česku k podobným záverom ako IFP došli experimentátori a experimentátorky z centra pre ekonomický výskum CERGE-EI, keď sledovali trh s bytmi. Jiří Hájek dostal odpoveď zo 78% inzerátov, na ktoré sa ozval, kým Gejza Horváth a Phan Quyet Nguyen dostali odpoveď len zo 41% inzerátov. Spolu odpovedali na 1800 inzerátov na prenájom bytov v Prahe. Pri experimente zameranom na hľadanie zamestnania dopadol Phan Quyet Nguyen ešte horšie než Gejza Horváth. Identickú metódu pre zber dát o diskriminácii na trhu práce zvolili už v roku 2003 v USA Marianne Bertrand a Sendhil Mullainathan. Tí zistili, že Emily a Greg potrebujú poslať desať žiadostí, aby sa im niekto ozval naspäť. Lakisha a Jamal musia poslať žiadostí pätnásť. Vo výskume, ktorý robili britskí úradníci z Národného centra pre sociálny výskum boli výsledky približne rovnaké (Alison Taylor: 9; Nazia Mahmood a Mariam Namagembe: 16).
V diskriminácii na trhu práce nie sme naozaj ničím výnimoční. Namiesto uspokojenia sa s touto informáciou by sme ale mali konať. Výsledky výskumu IFP pripomínajú situáciu z roku júna 2013. Premiér vtedy vyhlásil, že Rómovia deformujú čísla o nezamestnanosti na Slovensku. Hovoril o komunite 250- až 300-tisíc rómskych občanoch bez práce. Toto číslo je zjavne nadhodnotené, no ak mu Robert Fico verí, výskum IFP ho musel vystreliť zo stoličky. Ak je na Slovensku veľa nezamestnaných Rómov, môže za to vo veľkej miere rasizmus na trhu práce.
Dôkazy o diskriminácii tentokrát neprináša mimovládna organizácia, ale útvar ministerstva financií. Ich závery by mohli zasiahnuť pozície nečinnosti štátnych inštitúcií a pohodlné obviňovanie Rómov. Máme potenciál ukázať zodpovednú politiku a správať sa podľa toho, čo dlhodobo len deklarujeme.
Stanislav Daniel
project manager NOS-OSF
