Proti rozsudku sa prokurátor odvolal. Je možné, že odvolaní ešte bude niekoľko a že sa prípad dostane po mnohých rokoch na Európsky súd pre ľudské práva do Štrasburgu a že po ďalších rokoch súd rozhodne v prospech obetí a vráti kauzu naspäť na Slovensko. Nebolo by to prvý raz. Známy je aj prípad Róma, ktorý za zvláštnych okolností zomrel na policajnej stanici v Poprade.
Vtedy 21-ročného Ľubomíra Šarišského policajti zadržali v auguste 1999 pre podozrenie z krádeže bicykla. Na stanici ho vypočúvali štyria policajti. Potom ale prišiel ďalší, ktorý bol v tom čase mimo služby. Zatvoril sa so Šarišským vo vedľajšej miestnosti a v istej chvíli bol vypočúvaný strelený do brucha zbraňou vypočúvajúceho. Zomrel na následky zranenia o štyri dni neskôr.
Súd v Poprade prijal verziu, že Šarišský počas výsluchu ukradol zbraň (!) a zastrelil sa. Policajt teda dostal podmienku za to, že si svoju pištoľ neuchránil. Vdova po Ľubomírovi Šarišskom sa obrátila na Európsky súd pre ľudské práva a ten v roku 2010 – teda jedenásť rokov po incidente – rozhodol v jej prospech a vrátil kauzu na Slovensko. Štát sa podľa súdu previnil tým, že zodpovedné orgány kauzu riadne nevyšetrili. Slovensko malo v súvislosti s rozsudkom zabezpečiť, aby sa už nikdy nič podobné nestalo.
Nepoučili sme sa však. Jedna podozrivá kauza strieda druhú. V máji 2010 v Tornali Róm zomrel po zásahu policajtov a použití slzného plynu. V júni 2012 v Hurbanove mestský policajt (mimo služby) zastrelil troch a zranil ďalších dvoch členov rómskej rodiny. V júni 2013 v Moldave nad Bodvou policajti bezdôvodne vtrhli do obydlí Rómov a viacerých zmlátili. V prvej kauze od začiatku polícia odmietala svoju vinu. V druhej vyhlásili policajta za blázna, aby mu znížili trest, no namiesto psychiatrického liečenia išiel do bežného väzenia. A policajti zasahujúci v Moldave dostali pochvalu od ministra vnútra aj premiéra.
Celá krajina síce videla video, na ktorom policajti mučili mladých Rómov. No keďže záznam bol získaný protizákonne, súd ho odmietol použiť ako dôkaz. Iné dôkazy neboli a policajti sami proti sebe nesvedčili. A tak to Milanovi Mihokovi, Oliverovi Konderlovi, Júliusovi Csorbovi, Jaroslavovi Šimkovi, Igorovi Nagyovi, Zdenovi Voskárovi, Marcelovi Kmecovi, Márii Halilčevič, Matejovi Kováčovi a Jánovi Fuňákovi prešlo. Skutok sa nestal.
Chcel by som sa vedieť vcítiť do kože niektorých z nich. Vedieť, či sa aspoň na chvíľu báli spravodlivosti, alebo skôr mali istotu, že súd je na ich strane. Tak ako často verejná mienka. Vláda a médiá vykresľujú Rómov ako bezpečnostnú hrozbu. A čím viac sa im to darí, tým viac si môžu policajti dovoľovať. Nesmieme ale zabudnúť, že podpobnými postupmi sa bezpečnosť v krajine neposilní, ale výrazne oslabí. Policajný štát nepomáha a nechráni.
Stano Daniel
Projektový manažér NOS-OSF
